Malý princ a princezná v škôlke

Že dobre vidíme iba srdcom je toľkokrát vyrieknuté, až sa nám význam citátu stráca. Súhlasíme s ním, ale v praxi naň častokrát zabúdame. Vidíme zlé, neposlušné, vyrušujúce, problémové dieťa. Napomíname, vyhrážame sa, sťažujeme. Pritom stačí tak málo. Vymeniť okuliare.
Zrazu máme pred sebou bezradné stvorenie, plné obáv z odmietnutia, dožadujúce sa lásky, pozornosti a uznania vo svojej jedinečnosti. Jeho prejavy zlosti a odmietania nie sú namierené voči nám. Sú reakciou na neprijatie okolia. Najčastejšou príčinou je inakosť. Odmietame prijať čokoľvek, čo nezapadá do našej šablóny. Či už farbou, vôňou, mierami, intelektom, vzhľadom alebo vierou. Prečo? Máme patent na ľudí? Alebo len nedostatok úcty, lásky a rešpektu? Zachádzal tak niekto s nami a teraz to chceme svetu vrátiť? Nemôžeme rozdávať lásku, lebo sami sa necítime milovaní? V poriadku. Nie sme dokonalí.
Ale sme učitelia. Profesionáli. Láska a empatia sú naše pracovné nástroje. Používajme ich. Denne a bez rozdielu. Dokážeme nimi i kameň premeniť na číre zlato. Je v každom. Treba ho len objaviť. 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár