Učiteľ, nemusíš byť Montessori, len rob, čo ťa baví

Príbeh druhý.

Z otvoreného okna počuť  hlasné tóny klavíra. Malé chlapča na ňom cvičí etudy. Z vonka k nemu doliehajú zvuky z ulice. Tak rád by vybehol von. Nemôže. Musí cvičiť. Nebaví ho to. Trápi sa. Musí. Má sa stať niekým dôležitým.

Prešli roky. Z chlapca sa stal dôležitý muž. Učiteľ. Učí hru na klavír. Prísne a dôsledne. Stojí nad malým chlapčaťom, ktorý tápe v prstoklade. Učiteľ sa mračí. Chlapča sa snaží, páči sa mu hra na klavíri, potrebuje len trochu povzbudiť. Nedarí sa. Od nespokojného učiteľa odchádza nespokojné dieťa.

Stretnutie po rokoch oboch prekvapilo. Z učiteľa sa stal starý muž s nenaplnenými ambíciami virtuóza. Z chlapca technik, ktorý si vo voľných chvíľach sadá ku klavíru a svojim talentom teší priateľov.  Možno z neho mohol byť virtuóz. Keby mu jeho učiteľ dokázal dať to, čo on sám v detstve nedostal.

Pochopenie a empatiu.

 

Pridaj komentár