Čo znamená učiť inak? Keď sa bližšie pozrieme na vzdelávanie „inak“, zistíme, že má spoločné črty, ktoré ho robia „iným“ a zároveň navzájom podobným. Inakosť je daná vymedzením sa voči klasike a podobnosť je zrejmá zo spoločných životných hodnôt. A práve tu je kameň úrazu. To, čo by malo byť zrejmé, označujeme za niečo „iné“, vzácne, výnimočné..
Sme tým, čomu veríme. Ak veríme, že hodnoty, ktoré vo vzdelávaní uplatňujeme, stoja za to aby sme ich žili my i naše deti, nerobme ich „inakšími“. Dávajme im punc prirodzenosti a samozrejmosti. Učme v dobrej viere, že to čo vo vzdelávaní prezentujeme, je v našej spoločnosti bežné. Napríklad porozumenie, kritické myslenie, spolupráca, dôvera, slušnosť, úcta … A ono sa to postupne stane skutočnosťou.
Vzdelávanie nemusí byť iné. Má byť také, akým chceme, aby bolo. Prirodzené, moderné, tvorivé, radostné a objavné. Má nás napĺňať a baviť.