Škola by malo byť miesto, kde nežijú školské predmety, ale ľudia. Žiaci a učitelia. Majú schopnosť komunikácie a tak by sa mali spolu rozprávať. Napríklad aj o tom, čo zažili. Či sa už stretli s neprajnosťou, so strachom, či stojí za to hovoriť pravdu, alebo je lepšie skrývať sa za menšie, či väčšie lži. Alebo o tom, čo čítali, počuli, videli. Čo nové sa dozvedeli, aké informácie sa k nim dostali a ako s nimi naložili.

V  škole chýba  diskusia. Keď potom príde k tragédií, ktorá rezonuje v celej spoločnosti, zrazu nevieme, ako sa k nej v škole vyjadriť. Učiteľ tápe v pochybnostiach, či vôbec niečo povedať má a žiak sa bojí opýtať. Učíme sa vzormi. Učitelia by nimi mali byť. Mali by vedieť  jasne vyjadriť svoj postoj k hodnotám, na ktorých záleží a nájsť v tom  podporu u kolegov i vedenia školy. Je k tomu potrebná  odvaha a zodpovednosť, ale tú predsa učitelia majú. Ako inak by mohli denne vstupovať do svojich tried.

Diskutujme v škole o veciach, ktoré sa dejú okolo nás. Sme ich súčasťou.