Učiteľky materských škôl. Materinky. Keď som to pomenovanie počula prvýkrát, prekvapilo ma. Zdalo sa mi málo dôstojné. Postupom veku si krajšie pomenovanie pre učiteľky materských škôl neviem predstaviť.

Materinky ponúkajú náruč mamy i vôňu materinej dúšky. Materinky venujú častokrát deťom v škôlke viac času, ako ich vlastné mamy. Doba, ktorá nás nenúti zastaviť sa, kladie na učiteľky materských škôl čoraz väčšie nároky. Už nestačí len učiť deti hygienickým návykom, recitovať s nimi básničky, vodiť ich na prechádzky. Treba im dať oveľa viac. Plnú pozornosť. Počúvať a vnímať každého jedného z nich. Vypočuť si, čo ich teší i bolí. Aj malí majú svoj svet plný pocitov.  Doma je na to málo času. Ranné odchody, neskoré popoludňajšie príchody domov. Uponáhľaný pracovný deň jeden ako druhý. Víkendy straty nepokryjú. A pritom je toho toľko o čom by sa chceli naše deti zhovárať, vypytovať sa, objavovať. Ako dobre, že majú materinky :).

Poznám veľa úžasných učiteliek materských škôl. Dávajú deťom zo seba všetko. Nespočetne dôležitých objatí a slov. Učia deti rozprávať, komunikovať, podporujú a rozvíjajú vzťahové väzby. Tam, kde my strácame trpezlivosť, ony ju musia mať. Žijú s deťmi aj s ich rodičmi. S ich radosťami i starosťami.  Občas ostávajú nezaslúžene na okraji školského systému. Pritom sú jeho prvým kontaktom. Utierajú deťom slzy odlúčenia od mamy a samým im pritom stíska srdce. Materinkám s plnou dôverou zverujeme to najcennejšie, čo máme. Ďakujeme, mamy materinky.