Je ťažké učiť v škole deti morálnym hodnotám, úcte, čestnosti, keď obraz spoločnosti ponúka častokrát vzory celkom odlišné. Správy o spravovaní štátu, o veciach verejných v nás vyvolávajú pochybnosti, či vôbec má zmysel o niečo sa usilovať. Veriť, že spoločnosť môže byť spravovaná dobre.

Učiteľ musí túto vieru nachádzať v sebe denne odznova. Inak ju nemá z čoho žiakom odovzdávať. Niekedy má zúfalý pocit márnosti, inokedy dôvod na drobnú radosť. Prekážok je neúrekom, pomoci pomenej.

Napriek tomu nemôžeme rezignovať. Práve preto, čo sa okolo nás deje, je potrebné sa s deťmi rozprávať. Prítomnosť bude ovplyvňovať ich budúcnosť. Diskutujme s nimi úprimne a veku primerane. Učme deti konštruktívne argumentovať, pracovať s informáciami, byť zodpovední za seba, byť vnímaví k iným. Máme na to dostatok príležitostí v každom vyučovacom predmete. Konkrétne a zmysluplne. Napríklad na slovenčine vyberajme aktuálne hodnotné témy na prácu s textom, ale i na určovanie slovných druhov. V matematike riešme enviromentálne slovné úlohy.

Spájajme učenie so životom. Vtiahnime deti do debaty, nechajme ich prejaviť svoj názor. Bavme sa otvorene, do hĺbky, nie povrchne. Vytvorme atmosféru dôvery a rešpektu. Detská viera v ideály je silná. Deti chcú veriť v dobro a spravodlivosť. Je to aj naša šanca.