Učitelia, ktorí sa vo svojej profesii cítia slobodne, menia tradičné školstvo na moderný vzdelávací systém. Vo svojich prednáškach často hovorím o slobode, o umení byť sám sebou. Spoločne s úctou, tvorivosťou, zodpovednosťou a empatiou je súčasťou profesionálnej výbavy učiteľa.
Do akej miery vieme byť v škole slobodní, závisí aj od nášho právneho vedomia.
Uvediem jednoduchý príklad. V škole s priestrannými chodbami a veľkým školským dvorom bolo vnútorným predpisom školy nariadené žiakom tráviť všetky prestávky vo svojich triedach. V praxi to znamenalo, že ani počas hlavnej prestávky ich nemohli učitelia zobrať von na dvor. V škole neboli pre žiakov určené žiadne iné priestory na trávenie hlavnej prestávky. Museli ostávať len vo svojich triedach.
Nie všetci učitelia s tým boli stotožnení, najmä keď bolo pekné počasie a dvor priam lákal deti pobehať si na ňom. Školský poriadok im to nedovoľoval. Vnútorné predpisy sú pre zamestnancov školy záväzné. Čo v prípade, ak je nariadenie v rozpore so zásadami psychohygieny dieťaťa? Či v nesúlade s ustanovením ods. 5 § 6 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z.z. o základnej škole v znení neskorších predpisov: „Žiaci počas hlavnej prestávky, ak sú na to utvorené podmienky, sa zdržiavajú mimo učebne v určených priestoroch.“?
Školský poriadok má zmysel, ak je v prospech detí i dospelých. Ak učitelia vedia, že tomu tak nie je, majú mlčať alebo vyjadriť svoj nesúhlas? Prejaviť svoj názor, ísť proti mlčiacej väčšine, nie je ľahké. Ale nemôcť byť sám sebou, ísť dlhodobo proti svojmu presvedčeniu je pre slobodne zmýšľajúcich učiteľov ešte ťažšie. Niektorí to vzdajú a odídu. No nájdu sa aj takí, čo vydržia a uspejú. Otvorene a nekonfliktne pomenovávajú problémy, konštruktívne argumentujú, hľadajú efektívne riešenia. Vlastným príkladom menia školy na spolupracujúce spoločenstvá, založené na fungujúcich medziľudských vzťahoch.
Na to, aby sme konali slobodne, potrebujeme odvahu. Pomôže pritom uvedomiť si, že:
- môžeme si dovoliť byť autentickí, nič nepredstierať
- máme právo na svoju nezávislosť od mienky a posudzovania iných
- vieme ovládať svoje negatívne emócie, sme citovo zrelé osobnosti
- nesieme plnú zodpovednosť za seba, nezvaľujeme vinu na okolnosti, či ľudí
- sme kompetentní rozlíšiť podstatné a nepodstatné a podľa toho investovať svoju energiu
- máme možnosť výberu, ako sa zachovať
- potrebujeme rozvíjať svoju kreativitu a realizovať sa
- to čo robíme, nás má napĺňať pocitom spokojnosti
- máme právo robiť chyby a premieňať ich na výzvy, ktoré nám pomáhajú rásť
- môžeme inšpirovať iných a sami sa učiť od druhých.