Keď som bola ôsmačka vybrali ma recitovať na Hviezdoslavov Kubín. Súdružka učiteľka mi pridelila báseň od Jána Kostru Každý deň stretnúť človeka.
Prešli roky. Stretla som veľa ľudí. Keď som stretla Tomáša Janovica, stretla som človeka. Som za to vďačná. Stretla som múdrosťou s pokorou. Skromného človeka s bohatou mysľou a srdcom. Láskavého človeka, čo má rád ľudí, napriek tomu, alebo aj vďaka tomu, že pozná ich slabosti.
Spisovateľ Tomáš Janovic miluje deti. Vyžaruje to z celej jeho tvorby pre ne. Sú mu blízke, rozumie im. Váži si deti ako rovnocenných partnerov. Ponúka im úprimnosť a dôveru s jemu vlastným humorom. A deti to berú. Čítajú ho už celé generácie. Neviem si predstaviť, že by to malo byť inak.
Sám, ako náruživý čitateľ vie, aké dôležité je deťom i s deťmi čítať. Svedčí o tom i jeho odkaz spred troch rokov:
drevený tato dvoch nedrevených dcér a drevený dedo štyroch nedrevených vnučiek
Moja dcéra má vo svojej hudobnej tvorbe v jednom texte tieto slová: „… Aby človek človečí až na dno duše bol …“
Tomáš Janovic, aforista, majster slova, takým človekom je. Keď tvorí, píše, aj keď mlčí. Dnes má narodeniny.
Z celého srdca, milý Tomáš, Ti prajem veľa zdravia. Máme Ťa radi a ďakujeme, že si.
Jana Šillerová