Tešiť sa do školy by malo byť pre deti prirodzené. Rovnako, ako ich túžba po poznávaní a objavovaní. Ak to tak nie je, chyba je v dospelých. Nie v deťoch.

Umožnime im tráviť školské roky spokojne a šťastne. Na každom dieťati záleží. Postupne smerujeme k systémovej reforme školstva. Oveľa zložitejšia je vnútorná premena ľudí, ktorí sa na výchove a vzdelávaní podieľajú. Bez nej sa deti do školy tešiť nebudú. Je rovnako dôležitá, či vzdelávame deti z domu, či v škole. Určujúce sú medziľudské vzťahy. Nedajú sa nariadiť ani zaplatiť. Mnohí sa o tom presvedčili počas obdobia krízy.

Všeobecný návod na školu, do ktorej sa deti tešia je jednoduchý. Všetci sa v nej majú cítiť dobre. Môžu sa tvorivo realizovať, mať radosť z práce, cítiť podporu a spolupatričnosť. Pocit uspokojivého naplnenia potrebujú deti i dospelí. Tvorí jeden z troch pilierov šťastných ľudí. Ostatné dva sú rodina s dobrými vzťahmi a čas na svoje záľuby, oddych, relax.

Doprajme deťom byť šťastnými ľuďmi. Aj keď sa akokoľvek budeme snažiť odovzdať im čo najviac vedomostí a poznatkov, nevieme, čo sa im raz v živote zíde, kde naučené znalosti uplatnia. Preto popri vedomostiach odovzdávajme aj životné zručnosti. Tie si môžu deti skutočne osvojiť iba vtedy, ak sa do školy tešia. Vytvorme im na to podmienky. Každý vo svojej roli, na svojej pozícii a predsa spoločne. Rodičia i učitelia. Nedopusťme už, aby sa deti v škole báli chyby, písomky, skúšania, známok, diktátu, … Nerobme zo školy strašiaka a z učiteľov strašidlá.

Do škôl patrí spolupráca, priateľstvo, smiech, dôvera a úcta. Kto by sa netešil?