Ešte pár dní a zdvihne sa opona ďalšieho školského roka. Na jeho javisku sa budú odohrávať tisícky skutočných príbehov. Každý deň bude premiéra. Netrúfame si dnes povedať, čím nás prekvapí. To, čo vieme je, že dej musí stále napredovať a pokračovať.
Hercom na javisku veríme, ak sú autentickí. Sami sebou. Poctiví v hre i v živote. Keď sa herec postaví na dosky, ktoré znamenajú svet, rozohrá s divákmi partiu. Vťahuje ich do deja, udržiava pozornosť, oslovuje ich svojim umením.

Vedieť učiť je umenie. Pre tých, ktorí ho ovládajú sa v septembri začína vzrušujúca cesta sebarealizácie a tvorivého naplnenia. Tvrdá práca, ktorá je povolaním, poslaním i záľubou. Ba takmer celoživotnou vášňou. Čo spája umenie hercov a učiteľov? Emócie. Prežívanie. Potrebujú ho diváci i žiaci. Cez pocity sa učíme, cez pocity vnímame svet. Život sa nám javí taký, ako sa v ňom cítime.

Prajem vám, milí kolegovia, aby ste sa v roli vzdelávateľov cítili príjemne a bezpečne. Aby ste si spolu so svojimi žiakmi vybudovali fungujúce, priateľské vzťahy založené na vzájomnej úcte a dôvere. Zásadne tým ovplyvníte celý proces učenia. Ak sa potom počas školského roka ocitnete v akejkoľvek situácií, tieto vzťahy vás podržia a posilnia.

Jana Šillerová
Vzdelávanie, ktoré baví