24 rokov rodičovstva v 4 okamihoch

Keď mal štyri roky:
Mami, poď sa so mnou hrať.
Nemôžem, musím upratať.
Nemusíš, chceš.
Máš pravdu. Chcela som upratovať. Ale viac sa chcem s tebou hrať. Poupratujeme potom spolu.
Keď mal šesť rokov:
Mami, na čo sú mi známky? Nepotrebujem ich.
Máš pravdu. Nepotrebuješ. Ani ja.
Keď mal dvadsaťštyri:
Mami, prečo by si mi mala niečo k promóciám dať? Za to, že mám červený diplom? Veď som sa učil pre seba.
Máš pravdu. Gratulujem ti, som na teba hrdá.
O mesiac, po prvej výplate:
Mami, pozývam ťa na večeru.
Och, je tu krásne.
Som rád, že sa ti tu páči. Chcem sa ti poďakovať, že som mohol vyštudovať.
Ja ďakujem tebe, môj milý synček. Za všetko, čo si ma naučil.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

CAPTCHA *

Najpopulárnejšie články za posledný mesiac:
Najnovšie články: