Škola nie je špecializované laboratórium s umelými podmienkami. Pravidlá, ktoré v škole platia, majú byť univerzálne použiteľné v každodennom živote. Lebo pre deti je škola život. Trávia v nej príliš veľa času na to, aby si z nej do svojej budúcnosti neodniesli potrebné zručnosti. A keby v nej mali stráviť aj len jediný deň, mal by byť pre nich okamihom ľudskosti.

Moderné vzdelávanie skloňuje slovo inklúzia. Niektorí učitelia sa cítia zaskočení požiadavkou na vytváranie inkluzívnych školských prostredí. Prospelo by im zjednodušenie a priblíženie pojmu. Najlepšie na osobnom príklade. Dospelí, rovnako ako deti, majú potrebu niekam patriť, začleniť sa. Byť akceptovaným členom skupiny, spoločenstva, rodiny, kolektívu. Sme sociálne bytosti, potrebujeme zažívať pocity prijatia.

Ak ich máme, cítime sa spokojne a sebaisto. Nemusíme venovať  energiu potvrdzovaniu svojej ceny. Môžeme sa realizovať podľa svojich schopností, daností a inakostí.  Môžeme ukázať aj svoje slabé stránky. Bez obáv z nepochopenia, výsmechu, či odmietnutia.

V inkluzívnom prostredí triedy zažíva pocit spolupatričnosti každé dieťa. Čím je skupina rozmanitejsia, tým lepšia príprava do života. Zručnosti a skúsenosti, ktoré žiaci nadobudnú, im pomôžu k osobnému rastu. Dokážu sa lepšie zorientovať vo svete, ktorý nie je jednoliaty. Naučia sa spolupracovať a byť efektívni aj v podmienkach, ktoré nie sú ideálne.

Vytvoriť v triede atmosféru prijatia bez podmienok je jednoduché a zložité zároveň. Jednoduchosť spočíva v dobre známej charakteristike životných hodnôt:  Dôvera, úcta/nevysmievanie sa, rešpekt, pravdivosť, zodpovednosť a odvaha. Dobrota, porozumenie a láskavosť. Zložité to začína byť v okamihu zavádzania a dôsledného uplatňovania pravidiel. Čo dieťa, to iná rodičovská výbava. Vyladiť ich do spolupráce a pohody dá učiteľom riadne zabrať. V ich snahe im môžu pomôcť odborné aktivity venujúce sa téme inklúzie. Ale začať musí každý od seba.

Je šťastím pre žiakov, ak ich učitelia vykonávajú svoje povolanie s pocitom patrím sem, cítim sa tu dobre, tu môžem byť sám sebou. Takí učitelia sú otvorení a všímaví.  Vnímajú individuálne potreby detí, neprehliadajú strach ani šikanu.  Deti to okamžite vycítia a problém začleniť sa, alebo prijať odlišnosť sa nenápadne vytráca skôr, akoby mohla nastúpiť agresivita, či nenávisť.  Pravidlá vytvárajú bezpečné mantinely, o ktoré sa dá v čase núdze oprieť.

Cesta k ľudskosti je náročná, ale jediná, ktorá má budúcnosť.