Z kurzu rozvoja podnikavosti vzdelávacích pracovníkov – Učiť pre budúcnosť nás baví
Prepis vybraného zvukového záznamu s ukážkou práce s učebnými zdrojmi pre deti mladšieho školského veku.
Učebné zdroje:
Šlabikárová knižka: A ako AMÁLKA R ako ROZPRÁVKA
Hudobný album: A ako AMÁLKA, P ako PESNIČKA
Názov príbehu: Vesmír
„Kto nemá nadšenie, nemá energiu a kto nemá energiu nemá nič.“
Hlavná postava Vilko, ako si môžeme všimnúť na ilustrácii, je na vozíčku. V texte to nie je ale spomenuté, preto si to ani nemusíme hneď uvedomiť. Že má Vilko zdravotné postihnutie, nie je pre text hlavné a to je vynikajúce, pretože dôležité je to, čo Vilko o sebe povedal: Je vynálezca, navrhol výťah do ich domu a čo s dedkom dokázali – vymysleli koľajnice, výhybku, tunel.
Vilko sa nepovažuje za dieťa s handicapom, nevníma, že má zdravotné znevýhodnenie, obmedzenie. A to vďaka tomu, ako sa on a jeho rodina dokáže pozrieť na realitu, vďaka tomu, ako sa na neho pozerajú rodičia, či učitelia, a aký pohľad na seba samého mu oni venovali.
Dokázali preňho a spolu s ním vysnívať svet, v ktorom Vilko berie svoj život ako príležitosť. To, že tá jeho príležitosť vyzerá inak, to nevadí, ale on berie život ako možnosť sebarealizácie. Tak, ako mama povedala Forrestovi Gumpovi, že keby nás Boh chcel všetkých rovnakých, tak by sme všetci boli takí ako on.
Podnikavosť je to, že berieme život ako príležitosť so všetkým, čo máme, pretože každý z nás sa stretáva s výzvami… Niekto kto nosí okuliare by možno rád robil niečo, čo vyžaduje bezchybný zrak alebo niekto má možnosť dobre zarábať v rodinnom biznise, ale také zamestnanie ho nenapĺňa.
Všetci máme nejaké obmedzenia. Ten vozík je navonok viditeľný, ale každý z nás má svoje vnútorné limity, nejakú osobnú realitu, s ktorou sa musí boriť. Ale ak sme naozaj podnikaví, dokážeme zobrať náš život ako príležitosť.
Ak robíme prácu učiteľa a myslíme si, že je to naozaj to, čo robiť chceme, tak podnikavosť je o tom, že sa v nej učíme realizovať sa. Sebarealizácia je práve v tom, že to budem robiť tak, ako ma to baví.
Vilko teda v skutočnosti nedokáže chodiť, ale v pesničke o sebe spieva, že do vesmíru si chodí po nápady hviezdne v jeho mysli, že nestáť nohami na zemi je tu veľmi bežné – zároveň sa tento zvrat používa u ľudí, ktorí sú vzletní, s hlavou v oblakoch, ktorí dokážu snívať a premieňať svoje vízie na skutočnosť.
Vilko neuvažuje v rámci nejakých limitov. Povedali by sme, že má hendikep lebo je na vozíčku, ale jeho myseľ hendikep nemá. On vníma veci v oveľa väčších rozmeroch a spieva o tom, že chodí. Na jednej strane ho síce ostatní nevidia chodiť, na druhej strane on sa vo svojich predstavách pohybuje. Naučil sa žiť tento život v plnej kráse a v takých podmienkach, aké má – Vilko vidí, aký je život krásny.
Úloha: Napíšte si vy, sami pre seba, čo vás v živote nadchýna, čo vás v živote zaujíma, čo vás robí nadšenými. Čo by ste vy chceli teraz naučiť deti, o ktorých by ste vedeli, že najbližšie ich uvidíte o 30 rokov a svet bude v ich rukách. Čo by ste im chceli odovzdať? Síce je ľahké dnes dostať sa k informáciám, ale to čo sa nedá predbehnúť je doba, počas ktorej získavame svoje skúsenosti a ako učitelia, dospelí, sme jednoducho skúsenejší od detí a to sa len tak dobehnúť nedá, máme nejaký život za sebou. Čo by ste im zo seba odovzdali, aký odkaz?